Ústavný zákon č. 541/1992 o delení majetku ČSFR prijalo 13. novembra
1992 Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
(FZ ČSFR, parlament spoločného štátu). V posledný deň roka 31. decembra
1992 zástupcovia Štátnej banky československej (ŠBČS), Českej národnej
banky (ČNB) a Národnej banky Slovenska (NBS) podpísali protokol o
rozdelení, odovzdaní a prevzatí zlatých zásob po ŠBČS.
Po 1. januári 1993 platila v oboch krajinách československá koruna.
Keďže oba štáty mali už svoje národné banky, správou spoločnej meny bol
poverený tzv. Menový výbor. Menová únia mala pôvodne vydržať až do 30.
júna 1993. Pod tlakom reality k menovej odluke došlo oveľa skôr.
Príčinou boli rozdielne názory politických reprezentácií ČR a SR, ale tiež výkonnosť českej a slovenskej ekonomiky. "Peniaze začali odtekať zo Slovenska k nám a neexistoval žiadny mechanizmus ako tieto peňažné toky obrátiť,"
vysvetľoval vtedajší český premiér a neskôr prezident ČR Václav Klaus.
Zahraniční investori sťahovali z oboch krajín krátkodobý kapitál a
klesli devízové rezervy.
Scenár menovej odluky nebol nový, vyskúšal ho už československý minister
financií Alojz Rašín pri zavedení menovej reformy v čerstvo vzniknutom
Československu v roku 1919.
Národná rada (NR) Slovenskej republiky schválila 2. februára 1993 zákon o
menovej odluke, ktorým zaviedla slovenskú korunu (Sk) ako novú menu
novovzniknutej samostatnej SR. V ten istý deň prijala analogickú právnu
normu aj Česká republika.
Keďže ešte neboli k dispozícii české ani slovenské platidlá, ostali v
obehu bankovky opatrené slovenskými, resp. českými kolkami. Už v roku
1992 v utajení dodala kolky britská firma Thomas De La Rue, ktorá ich
dala vytlačiť v špecializovanej tlačiarni v kolumbijskej Bogote. Lepenie
kolkov na bankovky s hodnotou 100, 500 a 1000 Kčs prebiehalo v utajení
na sklonku roku 1992 a začiatkom roku 1993 za pomoci brigádnikov. Menšie
bankovky 10, 20 a 50 Kčs ostali neokolkované.
V dňoch od 4. do 7. februára 1993 prebiehala výmena okolkovaných peňazí
za neokolkované. Každý človek si mohol vymeniť 4000 korún, deti do 15
rokov tisícku. Viac peňazí mohli uložiť na účty obchodných bánk, alebo
si ich preposlať poštovou zloženkou – ľudia zaplatili neokolkovanými
bankovkami a vyzdvihli si okolkované.
Väčšina občanov si však prebytočnú hotovosť uložila v bankách. Výmena
bankoviek za okolkované prebiehala na území ČR aj SR pokojne, bez dlhého
čakania či incidentov. Počas týchto štyroch dní boli zastavené bankové
prevody.
Obeživo si oba štáty rozdelili v pomere 2:1 v prospech Česka. Slovenská a
česká koruna začali platiť 8. februára o polnoci a neokolkované
bankovky boli k tomuto dátumu už len bezcennými papiermi. Nové slovenské
bankovky sa dostávali do obehu počas roka 1993, autorom ich výtvarného
návrhu bol maliar Jozef Bubák.
Slovenská republika nahradila 1. januára 2009 slovenskú korunu spoločnou
európskom menou euro, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom
obehu.
Prehľad peňažných mien, ktoré platili na území Slovenska
K 1. januáru 1993 sa Slovenská republika a Česká republika stali
samostatnými štátmi. Národná rada (NR) SR schválila 2. februára 1993
zákon o menovej odluke, ktorým zaviedla slovenskú korunu (Sk) ako novú
menu novovzniknutej samostatnej SR.
Slovenská koruna začala platiť 8. februára 1993 od 00.00 h. Od menovej odluky a začiatkov slovenskej koruny uplynulo 30 rokov.
TASR pri tejto príležitosti prináša prehľad mien, ktoré platili na území Slovenska od vzniku Československej republiky.
Československá koruna 1918 - 1939
Československá republika sa začala menovo osamostatňovať v novembri
1918. Menu oddelilo v dňoch 3. až 12. marca 1919 okolkovaním bankoviek.
Správou meny bol poverený Bankový úrad Ministerstva financií.
Zákon o československej mene bol vydaný 15. apríla 1919 a následne sa
začala budovať sústava československých platidiel. Ako prvá bola 7. júla
1919 vydaná stokorunáčka. Od 7. júla 1919 do 20. februára 1920 sa
podarilo vydať československé štátovky v hodnotách 1, 5, 10, 20, 50,
100, 500, 1000 a 5000 Kč. Československé mince sa razili v mincovni v
Kremnici.
Slovenská koruna 1939 – 1945
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) vyvinulo Nemecko
tlak na rýchlu menovú odluku od Protektorátu Čechy a Morava. Prvé
bankovky v hodnote 100, 500 a 1000 Kčs boli označené pečiatkou s textom
"Slovenský štát". Prvým novým platidlom sa v júni 1939 stala minca s
hodnotou 5 korún a vyobrazením Andreja Hlinku. Na jeseň nasledovali
bankovky s hodnotou 10 a 20 korún, postupne do roku 1941 boli vydané
ďalšie bankovky a mince.
Československá koruna 1945 – 1953
Československá koruna bola obnovená 1. novembra 1945 dekrétom prezidenta
Eduarda Beneša. Jej hodnota sa rovnala hodnote českej koruny z obdobia
Protektorátu i slovenskej koruny, hoci táto hodnota bola stanovená
politicky.
Bolo potrebné obnoviť platnosť koruny na územiach, ktoré počas druhej
svetovej vojny nepatrili Československu, teda na Slovensku išlo o
oblasti zabraté Maďarskom po Viedenskej arbitráži, Petržalku a Devín, v
Čechách a na Morave potom o sudetské regióny.
Zlá hospodárska situácia viedla k vytvoreniu tzv. viazaného trhu.
Vydávanie nových platidiel po nástupe komunistického systému
ovplyvňovali politické zásahy. V tomto období preto nevznikla ucelená
sústava platidiel.
Československá koruna 1953 – 1989
Po menovej reforme 1. júna 1953 sa začali zavádzať postupne nové
platidlá, medzi nimi napríklad známa "korunáčka" z roku 1957 s
vyobrazením dievčaťa sadiaceho strom. V roku 1962 sa dostala do obehu
legendárna zelená stokorunáčka s motívom Hradčian. Dlho bola najvyšším
platidlom, dopĺňali ju bankovky s hodnotou 3, 5, 10, 20 a 50 Kčs.
Nezrealizoval sa návrh bankovky s hodnotou 25 Kčs. Najnovšími bankovkami
bola 20 a päťstokorunáčka zo začiatku 70. rokov.
Trojkorunové a päťkorunové bankovky vystriedali neskôr mince s hodnotou 3
a 5, neskôr 2 a 5 Kčs. Z obehu boli stiahnuté mince s hodnotou 1 halier
a 25 halierov. V platnosti ostali mince s hodnotou 10, 20 a 50
halierov.
Československá koruna 1989 – 1993
Už v 80. rokoch 20. storočia sa do obehu dostávala nová séria bankoviek
na základe návrhov akademického maliara Albína Brunovského. Išlo o
bankovky s hodnotou 10, 20, 50, 100, 500 Kčs, novinkou bola bankovka s
hodnotou 1000 Kčs s vyobrazením skladateľa Bedřicha Smetanu. Bankovky sa
vyznačovali farebnosťou a jednotným výtvarným rukopisom. Platili
paralelne so svojimi predchodcami.
Séria zároveň obsahovala nepopulárnu zelenú bankovku s portrétom
Klementa Gottwalda. Po Novembri '89 bola táto bankovka stiahnutá a v
obehu ostali iba pôvodné "Hradčany". Inak bankovky z prednovembrového
obdobia slúžili až do zániku Československa a menovej odluky.
Slovenská koruna 1993 – 2008
Slovenská koruna začala platiť na území SR 8. februára 1993 o polnoci.
Dočasne ako platidlo slúžili okolkované federálne bankovky. V priebehu
roku 1993 sa do obehu dostávali nové bankovky s hodnotou 10, 20, 50,
100, 500, 1000 a 5000 Sk. Autorom ich výtvarného návrhu bol maliar Jozef
Bubák.
Euro 2009 - súčasnosť
Slovenská republika nahradila 1. januára 2009 slovenskú korunu spoločnou
európskom menou euro, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom
obehu. Európska mena platí na území SR dodnes.